Rezilta yo
FELISITASYON OU KRAZE SA🔥🧨🦅


Pa grav re eseye anko ,wap bon kanmenm m kwe nan ou😊
(Sous: Anglais , Juillet 2016)
#1. Change to negative form: “Paul is watching TV.”
- Règle la (Present Continuous Negative) : Lè gen vèb “to be” (am, is, are) kòm oksilyè, nou jis ajoute “not” apre li. Is + not = isn’t.
- Teknik : Si gen “is/are” nan fraz la, pa janm chwazi “don’t” oswa “doesn’t”.
- Lòt opsyon yo : D (wasn’t) t ap bon si premye fraz la te nan pase (Paul was watching).
#2. EXAM Juillet 2023) My mother __________ her hair in the bathroom now.
- Règle la (Present Continuous) : Nou sèvi ak tan sa a pou yon aksyon k ap fèt nan moman n ap pale a.
- Teknik : Depi ou wè mo “now” (kounye a) nan yon fraz, vèb la dwe gen fòm sa a : AM/IS/ARE + VERB-ING.
- Eksplikasyon : “My mother” se “She” (li menm), donk li pran “is“. Vèb la se “wash”, nou ajoute “-ing” pou n fè “is washing“.
- Lòt opsyon yo :
- A (washes) se Simple Present, yo sèvi ak li pou habiditid (every day), pa pou “now”.
- C (washed) se tan pase (yesterday).
- D (washing) pa ka kanpe pou kont li san “is” devan l.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#3. Write the contrary of the word: Long.
- Definisyon : Yon “contrary” se yon mo ki gen yon sans ki opoze ak yon lòt (antonym). “Long” vle di yon bagay ki gen anpil longè.
- Eksplikasyon : Nan lang Anglè, kontrè “Long” se “Short” (kout).
- Teknik : Pa konfonn “Short” ak “Small”. “Small” se pou gwosè (size), “Short” se pou longè oswa wotè.
- Lòt opsyon yo :
- High vle di wo (pou yon mòn oswa yon bilding).
- Small vle di piti (kontrè li se Big oswa Large).
- Tall vle di wo (pou moun oswa pyebwa).
(Sous: Anglais , Juillet 2016)
#4. Change to negative form: “She wrote the letter.”
- Règle la (Simple Past Negative) : Pou fè negasyon yon vèb nan tan pase, nou sèvi ak oksilyè “didn’t” + fòm baz vèb la (Infinitive without to).
- Teknik (Double Past pyèj) : Menmsi fraz la nan pase (wrote), yon fwa ou mete “didn’t“, vèb la dwe tounen nan fòm prezan li (write). Ou pa ka gen de mak pase nan menm fraz la.
- Lòt opsyon yo : D (didn’t wrote) se pi gwo fot elèv konn fè nan egzamen.
(Sous: Anglais , Juillet 2021)
#5. Nothing (__________) replace someone you truly love.
- Règle la (Double Negative) : Mo “Nothing” deja negatif. An Anglè, ou pa ka mete de negasyon nan menm fraz la.
- Eksplikasyon : Si ou di “Nothing can’t”, sa vin vle di yon bagay pozitif. Pou w di “anyen pa kapab”, ou dwe di “Nothing can“.
- Teknik : Depi fraz la kòmanse ak “Nothing” oswa “No one”, pa chwazi yon vèb ki gen “not” oswa “n’t” ladan l.
- Lòt opsyon yo :
- B (can’t) se fot “double negative” la.
#6. (Sous: EXAM, Juillet 2023) Could you tell us __________?
- Règle la (Indirect Questions) : Lè yon kesyon kòmanse ak yon fòmil koutwazi tankou “Could you tell us” oswa “Do you know”, pati ki suiv la pa dwe gen fòm yon kesyon dirèk. Ou dwe mete sijè a AVAN vèb la.
- Eksplikasyon : Nan yon kesyon nòmal, nou di “Where is the office?”. Men kòm li anndan yon lòt fraz (indirect), li vin tounen “where the office is“.
- Teknik : Pa mete “is” oswa “does” anvan sijè a si gen yon fòmil koutwazi nan konmansman. Chèche opsyon kote vèb la (is) dèyè nèt.
- Lòt opsyon yo :
- A pa bon paske vèb la “is” devan sijè “the office” (sa se fòm kesyon dirèk).
- B pa bon paske “does” pa itilize ak vèb “to be”.
- D pa bon nan sans lan (When vle di “ki lè”, yo pa mande “ki lè biwo a ye”).
(Sous:EXAM, Juillet 2012)
#7. Have you already __________ the book?
- Règle la (Present Perfect) : Lè yon kesyon kòmanse ak “Have” oswa “Has“, vèb ki suiv la dwe toujou nan fòm Past Participle.
- Definisyon (Vèb Iregilye) : Pou vèb “To see” (wè): Base form = see / Simple Past = saw / Past Participle = seen.
- Teknik : Depi ou wè “already” nan mitan yon fraz ki gen “have”, se tan “Present Perfect” la. Chèche twazyèm fòm vèb la nan lis vèb iregilye w yo.
- Lòt opsyon yo :
- see se prezan.
- saw se pase senp (mache sèl).
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#8. Marc is __________ than Peter.
- Règle la (Comparative) : Lè n ap konpare de moun oswa de bagay, epi adjèktif la kout (1 silab), nou ajoute “-er” nan fen adjèktif la epi nou mete “than“.
- Teknik : Depi ou wè mo “than” apre vid la, konnen se yon comparative w ap chèche.
- Definisyon : “Hot” (cho/bo) -> “Hotter” (pi bo). Kòm “hot” fini ak “consonne-voyelle-consonne”, nou double dènye lèt la (tt).
- Lòt opsyon yo :
- B (hottest) se yon superlative. Yo sèvi ak li lè y ap konpare yon moun ak tout yon gwoup (ex: The hottest in class), epi li toujou pran “the” devan l.
- D (hot) pa konpare anyen, li jis bay yon kalite.
#9. Have you __________ seen a famous person?
- Règle la (Experience) : Nan yon kesyon kote n ap mande si yon moun te janm fè yon eksperyans nan lavi l, nou itilize “ever“.
- Teknik : “Have you ever…?” se yon fòmil klasik pou mande “Èske ou janm…?”.
- Lòt opsyon yo : “Never” t ap sèvi nan repons lan (No, I have never seen…).
#10. (Sous: EXAM Juillet 2023) Circle the word that doesn’t match with the others: Train; rain; bus; car.
- Definisyon : “Match” vle di yon mo ki fè pati menm kategori ak lòt yo. Isit la, n ap chèche sa yo rele “intruder” (moun ki pa nan plas li a).
- Règle la (Kategori mo) : Mo yo dwe gen yon pwen komen nan sans yo (Semantics).
- Eksplikasyon : “Train” (tren), “Bus” (bis), ak “Car” (machin) se tout mo ki nan kategori transpò. Men, “Rain” (lapli) se yon fenomèn meteyowolojik (tan an). Li pa gen anyen pou l wè ak vwayaje nan machin.
- Tèktik : Lè ou gen yon lis mo, tradui yo tout nan tèt ou. Si 3 ladan yo sèvi pou menm bagay (transpò), katriyèm lan se li ki repons la.
- Lòt opsyon yo : Si yo te ban nou “cloud, sun, snow”, “rain” t ap bon ladan l. Men kòm se machin ki la, “rain” se sèl ki pa “match”.
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#11. Give the noun of the adjective: Respectful.
- Definisyon : Yon “Noun” se non bagay la, “Adjective” se kalite li bay.
- Eksplikasyon : “Respectful” (ki gen respè) soti nan non “Respect” (respè).
- Teknik : Souvan, pou adjèktif ki fini ak “-ful”, si ou retire “-ful” la, ou jwenn non (noun) an.
- Lòt opsyon yo :
- A (Respectfully) se yon advèb (li fini ak -ly).
- D (Respected) se yon fòm adjèktif pasif (yo respekte l).
(Sous: Anglais , Juillet 2015)
#12. Your English __________ perfect if you listened to the tapes.
- Règle la (Second Conditional) : Gade vèb apre “if” la: “listened” (Simple Past). Estrikti a se toujou: Condition (Past) -> Result (Would + Verb).
- Eksplikasyon : “Anglè w la t ap pafè si w te koute kasèt yo.” (Men kounye a li pa pafè paske w pa t koute).
- Teknik : Si gen “-ed” nan pati “if” la, repons la dwe gen “would“.
- Lòt opsyon yo :
- Will be t ap bon si se te “if you listen” (prezan).
(Sous: EXAM, Juillet 2017)
#13. Give the simple past tense of the verb: To ride.
- Règle la (Irregular Verbs) : Vèb “To ride” (monte bisiklèt/chwal) chanje vwayèl li nan pase.
- Definisyon : Prezan = Ride / Pase = Rode / Participle = Ridden.
- Teknik : Vèb ki gen “i-d-e” souvan vin “o-d-e” nan pase (Ride -> Rode, Drive -> Drove, Write -> Wrote).
(Sous: EXAM, Juillet 2021)
#14. Arrange the words in correct order: Work / very / all / student / at / hard / school.
- Sentaks : An Anglè, nou swiv lòd sa a: Sijè + Vèb + Advèb + Konpleman.
- Eksplikasyon : Sijè = All student (Tout elèv), Vèb = work (travay), Advèb = very hard (trè di), Plas = at school (nan lekòl).
- Teknik : Toujou kòmanse ak moun oswa bagay k ap fè aksyon an.
(Sous: Anglais 19, Juillet 2013)
#15. Last night Uncle Peter __________ us at home. (to visit)
- Teknik : “Last night” (yè oswa anvan yè swa) endike tan pase. Vèb “visit” se yon vèb regilye, li pran “-ed“.
(Sous: Anglais 20, Juillet 2012)
#16. The mechanic sent me a __________ for repairing my car.
- Definisyon : Yon “bill” se yon fakti, yon papye ki di konbe lajan ou dwe pou yon sèvis.
- Eksplikasyon : Lè yon mekanisyen fini ranje machin ou, li ba ou yon “bill” pou w konnen konbe pou w peye.
#17. (EXAM Juillet 2023) Billy has lived here __________ 3 years.
- Règle la : Nou itilize “for” pou nou pale de yon dire (konbe tan sa fè). Nou itilize “since” pou nou pale de yon moman presi kote aksyon an te kòmanse.
- Eksplikasyon : “3 years” se yon kantite tan (yon dire). Donk nou dwe itilize “for”. Si se te yon dat tankou “2020”, nou t ap di “since 2020”.
- Tèktik : Si gen yon chif ki reprezante yon kantite (3 jou, 5 mwa, 10 ane), sèvi ak “for”.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#18. Give the derived noun of the verb: To drive.
- Definisyon : Yon “derived noun” se yon non nou kreye apati de yon vèb.
- Eksplikasyon : Lè nou ajoute sifiks “-er” nan fen vèb “drive”, li vin tounen “Driver” (moun k ap kondwi a).
- Teknik : Pou pifò vèb aksyon, sifiks “-er” la transfòme vèb la an yon non ki deziyen moun k ap fè aksyon an (Teach -> Teacher).
- Lòt opsyon yo :
- Drove se pase vèb la.
- Driving se fòm k ap fèt la (Gerund).
- Driven se “past participle” la.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#19. A woman whose husband is dead is a __________.
- Definisyon : Yon “Widow” se yon madanm ki pèdi mari l (yon vèv).
- Eksplikasyon : Sous la mande pou idantifye estati sivil yon fi ki gen mari l mouri. Nan vokabilè fanmi, se “Widow“.
- Teknik : Atansyon ak diferans ant fi ak gason. “Widow” fini ak “w” se pou fi, “Widower” fini ak “er” se pou gason.
- Lòt opsyon yo :
- Bride se yon fi jou maryaj li (lamarye).
- Widower se yon gason ki pèdi madanm li (vef).
- Nurse se yon enfimye/enfimyè.
(Sous: EXAM, Juillet 2015)
#20. Peter went to the beach, __________?
- Règle la (Question Tags) : Se yon ti kesyon nou mete nan fen yon fraz. Règle la di: Si fraz la pozitif, tag la dwe negatif. Si fraz la negatif, tag la dwe pozitif.
- Eksplikasyon : “Peter went” (pozitif, tan pase). Oksilyè tan pase a se “did”. Negatif li se “didn’t“. Sijè a se Peter (He). Donk : “didn’t he”.
- Teknik : Toujou tcheke tan vèb la. “Went” se pase, donk ou bezwen “did”. Si se te “goes”, ou t ap bezwen “does”.
- Lòt opsyon yo :
- B (did he) t ap bon si fraz la te “Peter didn’t go…”.
- C (doesn’t he) se pou tan prezan.
#21. (Sous: Juillet 2023) Pepita __________ her sister from the US last week.
- Règle la : Nan fraz sa a, nou wè ekspresyon “last week” (semèn pase). Depi ou wè “last week”, “yesterday”, oswa “ago”, sa vle di aksyon an fèt nan tan pase deja (Simple Past).
- Tèktik : Pou vèb regilye yo an Anglè, nou jis ajoute “-ed” nan fen vèb la pou mete l nan tan pase.
- Eksplikasyon : “Call” se prezan, “will call” se futur, “is calling” se aksyon k ap fèt kounye a. Donk, sèl opsyon ki kòrèk pou yon bagay ki te fèt semèn pase se called.
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#22. Dave speaks English fluently, __________?
- Règle la (Agreement with “So”) : Pou n dakò ak yon fraz pozitif, nou itilize SO + Oksilyè + Sijè.
- Eksplikasyon : Fraz la di “Dave speaks” (Prezan). Oksilyè pou prezan se “do/does”. Kòm Peter se yon sèl moun, nou pran “does“. “So does Peter” vle di “Pyè pale l tou”.
- Teknik : Si premye vèb la nan prezan, sèvi ak “does/do”. Si l te nan pase (spoke), nou t ap di “so did Peter”.
- Lòt opsyon yo :
- C ak D (nor/neither) sèvi sèlman pou fraz negatif (ex: Dave doesn’t speak… neither does Peter).
(Sous: EXAM, Juillet 2016)
#23. __________ is your birthday?
- Definisyon (Question Words) :
- What = Kisa (bagay).
- When = Ki lè (tan).
- Why = Poukisa (rezon).
- Where = Ki kote (plas).
- Eksplikasyon : Yon anivèsè (birthday) se yon dat, donk n ap mande “Ki lè”. Repons lan se “When“.
- Teknik : Gade sou kisa kesyon an poze. Si se sou tan, se “When”.
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#24. He __________ to school everyday.
- Règle la (Simple Present) : Lè n ap pale de yon abitid oswa yon bagay ki repete, nou sèvi ak Simple Present. Pou “He, She, It”, nou ajoute “-s” oswa “-es” nan fen vèb la.
- Teknik : Mo “everyday” se siyal pou Simple Present. Depi sijè a se yon sèl moun (He), chèche vèb ki gen “s” oswa “es” la.
- Eksplikasyon : Vèb ki fini ak “o” (tankou go) pran “-es” nan prezan pou He/She.
- Lòt opsyon yo :
- A (go) t ap bon si sijè a te “I, You, We, They”.
- D (went) se pase, li t ap bon si yo te di “yesterday”.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#25. What is the plural of “Piano”?
- Règle la (Plural) : Pifò mo ki fini ak lèt “o” pran “-es” nan pliryèl (tankou potato-es), men mo ki gen rapò ak mizik oswa ki soti nan lòt lang souvan pran sèlman “-s“.
- Eksplikasyon : “Piano” se yon eksepsyon, pliryèl li se “pianos“.
- Teknik : Pa mete “es” nan mo mizik yo (pianos, solos, radios).
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#26. (Sous: Anglais 5, Juillet 2020) Give the simple past tense of the verb: To call.
- Règle la (Regular Verbs) : Pou mete yon vèb regilye nan tan pase (Simple Past), nou ajoute “-ed” nan fen l.
- Teknik : “To call” se yon vèb regilye. Donk, call + ed = called.
- Lòt opsyon yo :
- Calls se prezan pou He/She.
- Calling se fòm “-ing” pou aksyon k ap fèt.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#27. Mrs. Diane sees a nice cat, on the roof, __________?
- Règle la (Question Tag) : Lè premye pati fraz la pozitif (+), ti kesyon nan fen a (tag) dwe negatif (-).
- Eksplikasyon : Vèb la se “sees” (Prezan senp). Pou vèb aksyon nan prezan, nou sèvi ak oksilyè “do/does“. Kòm “Mrs. Diane” se “She” (3èm pèsòn sengilye), nou dwe itilize “doesn’t“.
- Teknik : Pa kite “roof” oswa “cat” twonpe w. Gade vèb prensipal la “sees” (ki gen yon s) -> depi vèb la gen s, tag la dwe gen “doesn’t“.
- Lòt opsyon yo :
- did she se pou tan pase.
- hasn’t she t ap bon si fraz la te gen vèb has (ex: Mrs. Diane has a cat).
- isn’t she t ap bon si fraz la te gen vèb is (ex: Mrs. Diane is on the roof).
(Sous:EXAM, Juillet 2023)
#28. Maria (__________) is studying with Peter in the living room. (Replace with a pronoun)
- Definisyon : Yon “Subject Pronoun” se yon mo ki ranplase yon non moun oswa yon bagay ki fè aksyon an nan yon fraz.
- Eksplikasyon : “Maria” se non yon fi ki (Singular Female). Pwonon ki kòrèk pou ranplase yon fi se “She“.
- Teknik : Toujou gade si moun nan se gason (He), fi (She), oswa si yo plizyè (They).
- Lòt opsyon yo :
- He ranplase yon gason (Peter).
- They ranplase plizyè moun (Maria and Peter).
- It ranplase yon bagay oswa yon bèt.
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#29. Give a prefix to “Patient” to mean the opposite.
- Definisyon : Prefiks “im-” vle di “pa” oswa “non”.
- Règle la : An Anglè, pifò mo ki kòmanse ak lèt “P” oswa “M” pran prefiks “im-” pou yo fè kontrè yo (Polite -> Impolite, Possible -> Impossible).
- Eksplikasyon : “Patient” (pasyan) vin “Impatient” (ki pa gen pasyans).
- Teknik : Sonje règle “P” ak “M” nan SOUVAN pou prefiks “im-“.
#30. (Juillet 2022) If you walked faster, you __________ on time.
- Règle la (Second Conditional) : Lè yon fraz kòmanse ak “If” epi vèb ki suiv li a nan Simple Past (walked), rès fraz la dwe itilize “would” + vèb la nan fòm baz li. Sa se sa yo rele “unreal condition” (yon kondisyon ki pa reyel kounye a).
- Definisyon : Si vèb la te “If you walk” (prezan), repons lan t ap “you will be“. Men kòm se “walked” (pase), nou dwe itilize “would be“.
- Tèktik : Toujou gade vèb ki kole ak “If” la. Si l gen “-ed”, chèche “would” nan opsyon yo.
(Sous: EXAM, Juillet 2022)
#31. What is the simple past tense of “To study”?
- Règle la (Spelling Rule) : Pou vèb ki fini ak “y” epi ki gen yon consonne devan l (tankou d + y), nou chanje “y” la an “i” anvan nou ajoute “-ed“.
- Teknik : Study -> Studied.
(Sous: Anglais , Juillet 2016)
#32. Match the synonym: Laborious.
- Definisyon : Yon “synonym” se yon mo ki gen menm sans ak yon lòt. “Laborious” soti nan mo “labor” (travay).
- Eksplikasyon : Yon moun ki “laborious” se yon moun ki travay anpil, donk li “hardworking“.
- Teknik : Mo ki fini ak “-ous” an Anglè souvan gen yon rapò ak yon kalite.
- Lòt opsyon yo :
- Charming (bèl/atiran) se senonim “Attractive”.
- Believable (kwayab) se senonim “Credible”.
(Sous: EXAM, Juillet 2015)
#33. Timmy’s work is __________ than Paul’s.
- Règle la (Irregular Comparative) : Gen kèk mo ki pa pran “-er” pou fè konparezon. “Bad” (move) se youn ladan yo.
- Definisyon :
- Bad (Normal)
- Worse (Comparative – pi mal pase)
- Worst (Superlative – sa ki pi mal nèt la)
- Teknik : Mo “badder” pa egziste nan lang Anglè gramatikal la. Depi ou wè “than“, epi adjèktif la se “bad”, chèche “worse“.
- Lòt opsyon yo :
- C (worst) t ap mande pou gen “the” devan l (The worst).
(Sous: EXAM, Juillet 2013)
#34. Pay attention, there is __________ at the door.
- Teknik (Context) : Si yon moun di w “Pay attention” (fè atansyon), se paske li wè oswa li tande yon moun.
- Eksplikasyon : “Someone” (yon moun) fè plis sans nan kontèks la.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#35. If you don’t leave now you __________ the meeting. (to miss)
- Règle la (First Conditional) : IF + PREZAN (don’t leave) mande pou gen “will” nan dezyèm pati a paske se yon posiblite ki trè reyèl.
- Teknik : “Don’t” (prezan) = “Will”.
(Sous: Anglais 19, Juillet 2013)
#36. Next year I __________ in the 3rd grade. (to be)
- Teknik : “Next year” (ane pwochèn) endike futur. Nan Anglè, futur la se “will” + vèb.
(Sous: Anglais, Juillet 2014)
#37. Jack has been smoking __________ he was twelve years old.
- Règle la (Starting Point) : Nou itilize “since” pou montre kilè aksyon an te kòmanse (yon dat oswa yon moman presi).
- Eksplikasyon : “Lè l te gen 12 an” se yon moman presi nan lavi l. Donk nou di “since“.
- Teknik : Si apre vid la ou gen yon fraz ki nan tan pase (he was twelve), se “since” ki pou ale la.
- Lòt opsyon yo :
- B (for) t ap mande yon kantite ane (ex: for 10 years).
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#38. He (can, could, cans) get a better grade if he studied.
- Règle la (Second Conditional) : Fraz la gen “If” epi vèb dezyèm pati a se “studied” (Simple Past). Règle la di si pati “if” la nan pase, lòt pati a dwe itilize “would” oswa “could“.
- Eksplikasyon : “Li ta ka jwenn yon pi bon nòt si li te etidye.” Sa se yon posiblite nan imajinasyon.
- Teknik : Depi ou wè vèb ak “-ed” apre “If”, chwazi “could” oswa “would”.
- Lòt opsyon yo :
- Can se pou prezan (If he studies).
- Cans pa egziste kòm vèb (can pa janm pran “s”).
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#39. They (to leave) the house at 5 o’clock yesterday.
- Règle la (Irregular Verbs) : Vèb “To leave” se yon vèb iregilye. Li pa pran “-ed” nan pase.
- Definisyon : Tan pase (Simple Past) vèb “Leave” la se “Left“.
- Teknik : Mo “yesterday” (yè) fòse nou mete vèb la nan pase. Fòk ou konnen lis vèb iregilye yo pa kè.
- Lòt opsyon yo :
- Leaved pa egziste, se yon pyèj pou moun ki panse tout vèb pran “-ed”.
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#40. If I had enough money I __________ you some
- Règle la (Second Conditional) : Estrikti sa a sèvi pou imajine yon sitiyasyon ki pa reyèl kounye a. Fòmil la se : IF + SIMPLE PAST , WOULD + VERB.
- Teknik : Gade vèb ki kole ak “If” la. Si li nan pase (had), ou dwe chwazi “would” pou dezyèm pati a.
- Eksplikasyon : “Si m te gen lajan (men m pa genyen), mwen ta ba ou.” Sa se yon rèv oswa yon imajinasyon.
- Lòt opsyon yo :
- A (will give) t ap bon si fraz la te kòmanse ak “If I have” (First Conditional – posiblite reyèl).
(Sous: EXAM, Juillet 2014)
#41. What is the past participle of “Leave”?
- Definisyon : SA se youn nan Vèb iregilye yo, e Vèb iregilye yo dwe aprann pa kè, paske pa vreman gen yon teknik pou yo esak fè yo rele yo iregilye.
- Eksplikasyon : Leave (prezan) -> Left (pase) -> Left (participle).
- Lòt opsyon yo : “Gone” se participle vèb to go.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#42. Can you __________ this old truck? (to drive)
- Règle la (Modals) : Apre vèb oksilyè tankou “can, could, will, must, should“, vèb ki suiv la dwe toujou nan fòm baz li (san “to”, san “-ing”, san “-ed”).
- Teknik : Depi ou wè “Can”, chwazi vèb ki pi senp lan nan lis la.
- Lòt opsyon yo :
- B (driving) t ap mande pou gen “am/is/are”.
- C (drove) se tan pase, li pa ka ale apre “can”.
(Sous: Anglais , Juillet 2018)
#43. The man (who, whom, what) wrote the book was rewarded.
- Règle la (Relative Pronouns) : Nou sèvi ak “who” pou nou ranplase yon moun ki se sijè vèb ki suiv la (moun k ap fè aksyon an). Nou sèvi ak “whom” kòm pwonon konpleman (lè vèb la ap aji sou moun nan).
- Eksplikasyon : Nan fraz sa a, se “nonm lan” (the man) ki fè aksyon “ekri a” (wrote). Kòm se li ki fè aksyon an, se “who” ki kòrèk.
- Teknik : Si gen yon vèb (tankou wrote) dirèkteman apre vid la, chwazi “who“.
- Lòt opsyon yo :
- whom t ap bon si te gen yon lòt sijè apre l (ex: The man whom I saw).
- what pa janm sèvi pou moun.
(Sous: Anglais , Juillet 2014)
#44. I met Paul 5 years __________.
- Règle la (Time Marker) : Nou itilize “ago” pou nou di konbe tan ki pase depi yon aksyon te fèt nan tan pase senp (Simple Past).
- Eksplikasyon : Vèb la se “met” (pase vèb meet). “Ago” toujou mete apre kantite tan an (5 years ago).
- Teknik : Si vid la nan fen fraz la apre yon kantite tan, se “ago” pou w chwazi.
- Lòt opsyon yo :
- A ak B bezwen tan “Present Perfect” (have/has met).
(Sous: Anglais , Juillet 2021)
#45. How old (__________) you now?
- Règle la (Age) : An Anglè DEPI SE POU MANDE LAJ nou itilize vèb “To be” pou laj, pa vèb “to have”.
- Eksplikasyon : Sijè a se “you“, donk vèb to be ki mache ak li se “are“.
- Teknik : Pa janm tradui “mwen gen 15 an” pa “I have 15”. Se yon fot grav an Anglè. Se “I am” oswa “You are“.
- Lòt opsyon yo :
- A (have) se yon pyèj tradiksyon literal Kreyòl/Fransè.
#46. We have been at home __________ the accident.
- Règle la (Present Perfect Duration) : Nou sèvi ak “since” pou nou montre ki moman presi yon aksyon te kòmanse nan pase a jiska kounye a.
- Eksplikasyon : “The accident” se yon pwen presi nan tan an.
- Teknik : Si se te yon kantite tan (ex: 2 days), nou t ap mete “for”. Kòm se yon evènman (the accident), nou mete “since”.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#47. Keep silent. Dad __________ to music now.
- Teknik (Contextual Clues) : Lè yon moun di w “Keep silent” (rete an silans) oswa “Look!” (gade!), sa vle di aksyon an ap pase kounye a menm.
- Règle la :(Present Continuous). Depi ou wè mo “now” (kounye a) nan yon fraz, vèb la dwe gen fòm sa a : AM/IS/ARE + VERB-ING.
- Nou bezwen BE + -ING.
- Eksplikasyon : “Dad” se yon sèl moun (He), li pran “is“. Vèb “listen” la pran “-ing“.
- Lòt opsyon yo :
- A (listens) t ap bon si yo te di “Dad listens to music every night” (yon abitid).
- D (listened) se pou yon bagay ki te fèt yè.
(Sous: EXAM, Juillet 2022)
#48. What is the simple past tense of “To sell”?
- Vèb Iregilye : Vèb “To sell” (vann) pa pran “-ed”. Pase li se “sold“.
#49. (Exam Juillet 2016) How many water do you put in the container? (Identify the error/correction)
- Règle la (Countable vs Uncountable) : Nou itilize “How many” pou bagay nou ka konte (tankou 1 grenn, 2 grenn). Nou itilize “How much” pou bagay nou pa ka konte (tankou dlo, sik, lajan).
- Eksplikasyon : “Water” (dlo) se yon likid, ou pa ka di “yon dlo, de dlo” san ou pa mete l nan yon boutèy. Donk, ou dwe di “How much water“.
- Tèktik : Si mo a pa ka pran yon “s” nan pliryèl (tankou dlo, lè, sab), sèvi ak “Much”.
(Sous: EXAM, Juillet 2021)
#50. Now, she __________ a letter.
- Règle la : Menm jan ak kesyon 8 ak 10 yo, mo “Now” mande Present Continuous.
- Eksplikasyon : “She” mande poul ta genyen “is” + vèb ak “-ing“.
- Teknik : Pa kite yo pran w nan pyèj ak “writes” (prezan senp). “Writes” se pou habitid, “is writing” se pou kounye a.
- Lòt opsyon yo :
- A (wrote) se pase (yesterday).
- B (write) se fòm baz, li t ap pran yon “s” si se te prezan senp (she writes).
(Sous: EXAM, Juillet 2022)
#51. I don’t have __________ to say about it
- Règle la (Indefinite Pronouns) : Nan yon fraz negatif (ki gen don’t, doesn’t, didn’t, hasn’t), nou itilize “anything“.
- Eksplikasyon : Ou pa ka itilize “nothing” nan yon fraz ki gen “don’t” deja, paske de negasyon fè yon afimasyon (Double Negative Error).
- Teknik :
- Fraz Pozitif (+) -> Sèvi ak Something.
- Fraz Negatif (-) / Kesyon (?) -> Sèvi ak Anything.
- Lòt opsyon yo :
- B (nothing) t ap bon si vèb la te pozitif : “I have nothing to say”. Sans lan t ap menm, men gramè a t ap chanje.
- A (something) pa mache nan fraz negatif.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#52. Give the derived noun of: To sing.
- Règle la (Word Formation) : Pou nou jwenn non yon moun ki fè yon aksyon (Agent Noun), nou ajoute sifiks “-er” nan fen vèb la.
- Eksplikasyon : “To sing” vle di chante. Moun k ap chante a se yon “Singer” (chantè).
- Teknik : Se menm lojik ak vèb To drive -> Driver oswa To teach -> Teacher.
- Lòt opsyon yo :
- B (Sang) se vèb la nan pase senp.
- C (Sung) se past participle vèb la.
- D (Singing) se gerondif la (aksyon an menm).
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#53. __________ here likes English. They hope to speak it perfectly someday.
- Teknik (Contextual Clue) : Dezyèm fraz la di “They hope to speak it perfectly” (Yo espere pale l pafètman). Sa vle di se tout moun ki renmen l.
- Eksplikasyon : “Everybody” vle di “tout moun”. Li mache ak yon vèb sengilye (likes), sa ki koresponn ak gramè premye pati a.
- Definisyon :
- Nobody = Pèsonn (pa t ap fè sans ak dezyèm fraz la).
- Anybody = Nenpòt moun (sèvi plis nan kesyon oswa negatif).
- Lòt opsyon yo : Si nou te chwazi “Nobody”, vèb la t ap toujou “likes”, men sans lan t ap kontredi dezyèm pati fraz la.
(Sous: EXAM, Juillet 2023)
#54. Jenny and I (__________) where the movies last night.
- Règle la (Subject Pronoun Agreement) : Sijè “Jenny and I” reprezante pwonon “We” (Nou). Nan tan pase, vèb to be pou “We” se toujou “were“.
- Definisyon : “Last night” se yon siyal ki di nou fraz la nan pase.
- Teknik (Pyèj “I”) : Anpil elèv wè “I” epi yo kouri chwazi “was” oswa “am”. Men, depi “I” la ak yon lòt moun (Jenny and I), li vin pliryèl. Toujou ranplase gwoup mo a pa yon pwonon nan tèt ou anvan ou chwazi.
- Lòt opsyon yo :
- A (was) t ap bon si se te “Jenny” sèlman oswa “I” sèlman.
- C ak D se pou tan prezan, yo pa mache ak “last night”.
(Sous: EXAM, Juillet 2014)
#55. Give the derived noun of the adjective “Popular”.
- Suffixe : Sifiks “-ity” sèvi pou kreye non (noun) apati de adjèktif. “Popular” (popilè) vin “Popularity” (popilarite).
- Lòt opsyon yo :
- A (popularly) se yon advèb.
- B (popularize) se yon vèb.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#56. Give a prefix to “expensive” to mean the opposite.
- Règle la (Prefixes) : Yon prefiks se yon ti moso mo nou mete devan yon mo pou chanje sans li. Pou di “pa chè”, nou sèvi ak prefiks “in-“.
- Definisyon : Expensive (chè) -> Inexpensive (pa chè/bon mache).
(Sous: Anglais , Juillet 2014)
#57. Linda and I are __________. We work in a restaurant.
- Definisyon : Yon “Waitress” se yon sèvèz nan yon restoran.
- Eksplikasyon : Sous la di “We work in a restaurant”. Nan opsyon yo BAY YO, se sèl sèvèz ki travay nan restoran.
- Lòt opsyon yo :
- Plumbers (plonbye) ranje tiyo.
- Gardeners (jadinye) travay nan jaden.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#58. Give a prefix to “graduate” to mean “someone who hasn’t graduated yet”.
- Definisyon : Prefiks “Under-” vle di “anba” oswa “ki poko rive nan yon nivo”.
- Eksplikasyon : Yon “undergraduate” se yon elèv oswa etidyan k ap travay pou l jwenn premye diplòm li (li poko gradye nèt).
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#59. What is the plural of “Child”?
- Definisyon (Irregular Plural) : Gen kèk mo ki chanje nèt nan pliryèl san yo pa pran “s”.
- Eksplikasyon : Yon timoun se “child”, de timoun oswa plis se “children“.
- Teknik : Pa janm mete “s” nan “children”. Mo “childrens” lan se yon gwo fot.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#60. An Island is a part of land surrounded by __________.
- Definisyon : Yon “Island” (yon zile) se yon bout tè ki gen dlo tout bò kote l.
- Eksplikasyon : Isit la, yo teste vokabilè jewografi ou. Mo “surrounded” vle di “antoure”.
(Sous: Anglais , Juillet 2021)
#61. Last night, I (__________) a very nice film.
- Règle la (Simple Past) : Mo “Last night” mande pou vèb la nan tan pase. Vèb “To see” se yon vèb iregilye, pase li se “saw“.
- Eksplikasyon : Ou pa ka itilize “seen” isit la paske “seen” bezwen yon oksilyè (tankou have oswa had) devan l.
- Teknik : Aprann lis vèb iregilye yo pa kè: See -> Saw -> Seen.
- Lòt opsyon yo :
- A (see) se prezan.
- D (seeing) bezwen vèb to be devan l (am/is/are).
(Sous: EXAM, Juillet 2013)
#62. Your sister made __________ mistakes.
- Règle la (Countable) : “Mistakes” (erè) se yon mo nou ka konte (1 erè, 2 erè). Nou sèvi ak “many” pou bagay nou ka konte.
- Teknik : Si mo a gen yon “s” nan fen l (pliryèl), sèvi ak “Many”. Si l pa gen “s” (tankou dlo, lajan), sèvi ak “Much”
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#63. A woman in her wedding day is a __________.
- Definisyon : Yon “bride” se yon lamarye.
- Eksplikasyon : “Wedding day” vle di jou maryaj. Donk moun nan se lamarye a.
- Lòt opsyon yo :
- B (guilty) vle di koupab.
- C (mayor) vle di majistra.
- D (widow) vle di vèv (moun mari l mouri).
(Sous: EXAM, Juillet 2017)
#64. Match the word with its definition: Rainbow.
- Definisyon : “Rainbow” se sa nou rele “lakansyèl”.
- Eksplikasyon : Li parèt nan syèl la (sky) apre lapli epi li gen plizyè koulè.
- Lòt opsyon yo :
- B se definisyon “Pregnancy” (gwosès).
- C se definisyon yon “Builder” oswa “Architect”.
- D se definisyon “Failure” (echèk).
(Sous: EXAM, Juillet 2011)
#65. I don’t have any money. So, I’ll pay with my __________.
- Definisyon (Vocabulary) : Yon “credit card” (kat kredi) pèmèt ou peye menmsi ou pa gen kach (lajan likid) sou ou nan moman an.
- Eksplikasyon : Si fraz la di “I don’t have any money” (m pa gen lajan kach), mwayen ki pi lojik pou peye nan opsyon yo se kat kredi a.
- Teknik : Nan egzamen, yo souvan konpare “cash” (lajan kach) ak “credit card” oswa “check”.
- Lòt opsyon yo :
- B (artificial) ak C (anymore) pa gen okenn rapò ak peman.
(Sous: Anglais 20, Juillet 2012)
#66. James __________ games every day with Harry. (to play)
- Règle la (Simple Present) : Pou “He, She, It” (James se yon He), vèb la pran yon “s” nan prezan.
- Teknik : “Every day” vle di se yon abitid, donk nou nan Simple Present.
- Lòt opsyon yo :
- A (play) t ap bon si se te “I, You, We, oswa They”.
(Sous: EXAM, Juillet 2018)
#67. You must (to tell) me the truth.
- Règle la (Modals) : Apre vèb oksilyè modal tankou “must, can, should, may, might“, vèb ki suiv la dwe toujou nan fòm baz li (Base form/Infinitive without to).
- Teknik : Pa janm mete “to”, “-s”, “-ing”, oswa “-ed” apre “must”.
- Lòt opsyon yo :
- Telling ak told pa ka ale apre yon modal dirèkteman nan fòm sa a.
(Sous: EXAM, Juillet 2022)
#68. Give a suffix to “Please” to make it an adjective.
- Suffixe : Sifiks “-ant” la transforme mo “please” la an yon adjèktif: “Pleasant” (agreyab).
#69. (Exam Juillet 2016) What idiomatic expression means “something is very easy to do”?
- Definisyon : Yon “idiom” se yon ekspresyon imaje. Nan sous la, yo di : “when something is easy to do, you can say ‘it is a piece of cake‘”.
- Literalman li vle di “yon moso gato”, men nan sans figire li vle di li “fasil anpil”.
- Lòt opsyon yo : “The salt of the earth” vle di yon moun ki bon epi ki prè pou ede moun.
- “My cup of tea” vle di yon bagay ou renmen. “Burned up” vle di yon moun ki fache anpil.
- Tèktik : Aprann ekspresyon sa yo pa kè paske yo parèt souvan nan egzamen Leta pou teste nivo vokabilè elèv yo.
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#70. My parents have __________ me a wonderful gift for my birthday.
- Règle la (Present Perfect) : Lè ou wè oksilyè “have” oswa “has” anvan yon vèb, vèb sa a dwe nan fòm Past Participle.
- Definisyon (Vèb Iregilye) : Vèb “To give” se yon vèb iregilye. Prezan = give / Pase = gave / Participle = given.
- Teknik : Pa janm mete yon vèb nan prezan (give) oswa senp pase (gave) apre “have”. Se toujou twazyèm fòm nan (participle) ki pou ale la.
- Lòt opsyon yo :
- A (give) se fòm baz, li pa ka ale apre “have”.
- B (gave) se Simple Past, li mache pou kont li (ex: I gave you).
- D (giving) mache ak “am/is/are”, pa ak “have”.
(Sous: Anglais , Juillet 2018)
#71. Match the phrase: “I want some water” means you are __________.
- Definisyon : “Thirsty” vle di “swaf”.
- Eksplikasyon : Lè yon moun vle dlo (want water), sa vle di li swaf.
- Teknik (Vocabulary Match) : Konekte “Water” ak “Thirsty”, epi “Food” ak “Hungry”.
- Lòt opsyon yo :
- A (tired) vle di fatige (bezwen repo).
- C (hungry) vle di grangou (bezwen manje).
- D (sleepy) vle di anvi dòmi.
#72. EXAM Juillet 2023) Next year I __________ in the secondary I
- Règle la (Future Tense) : Pou pale de yon bagay ki pral rive, nou sèvi ak “will” + vèb nan fòm baz li.
- Teknik : Depi ou wè “Next year“, “Tomorrow“, oswa “Soon“, se nan futur pou vèb la ye.
- Eksplikasyon : Ane pwochèn (Next year) se futur. Donk, “will be” se sèl opsyon ki kòrèk.
- Lòt opsyon yo :
- A (was) ak D (were) se tan pase, yo pa mache ak “next year”.
- C (am) se prezan, li t ap bon si yo te di “This year”.
Sous: EXAM 2012
#73. __________ can live without water.
- Règle la (Lojik Reyèl) : Sa se yon verite syantifik. Pèsonn pa ka viv san dlo.
- Definisyon : “No one” vle di “Pèsonn”.
- Teknik : Nan kalite kesyon sa yo, yo teste kapasite w pou konprann sans mo a nan yon kontèks reyèl (Common sense).
- Lòt opsyon yo : “Everyone” (tout moun) t ap vle di tout moun ka viv san dlo, sa ki fo.
(Sous: Anglais 20, Juillet 2012)
#74. Yesterday there __________ many guests at the party.
- Règle la (There was/There were) : Nan tan pase, nou itilize “there was” pou yon sèl bagay (singular) epi “there were” pou plizyè bagay (plural).
- Eksplikasyon : Sijè a se “many guests” (anpil envite), donk li pliryèl. Mo “Yesterday” di nou se nan pase pou nou ye. Repons lan se “were“.
- Lòt opsyon yo :
- A (was) t ap bon si se te “a guest” (yon sèl).
- C ak D se pou tan prezan.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#75. What is the adjective for the noun “Softness”?
- Règle la (Word formation) : Non ki fini ak sifiks “-ness” (tankou softness, happiness) souvan soti nan yon adjèktif.
- Eksplikasyon : “Soft” (mou/dous) se adjèktif la. Lè nou ajoute “-ness”, li vin tounen yon non “softness” (dousè).
- Lòt opsyon yo :
- Softly se yon advèb (li fini ak -ly).
- Soften se yon vèb (vle di rann yon bagay dous).
(Sous: EXAM, Juillet 2011)
#76. Jerry went to the beach, __________.
- Règle la (Agreement with “So”) : Pou n di nou fè menm bagay ak yon moun nan yon fraz pozitif, nou itilize : SO + Oksilyè + Sijè.
- Eksplikasyon : Vèb la se “went” (tan pase vèb to go). Oksilyè pou tan pase se “did“. Donk nou dwe di “so did I” (mwen te ale tou).
- Teknik : Gade tan vèb la. Si se pase, chwazi “did”. Si se prezan, chwazi “do/does”.
- Lòt opsyon yo :
- C (so do I) t ap bon si fraz la te nan prezan (Jerry goes to the beach).
- A pa nan bon lòd gramatikal pou fòmil sa a.
#77. I didn’t (to understand) you. A. understands B. understood C. understanding D. understand
- Règle la (Negative Past) : Lè nou fè yon fraz negatif nan tan pase avèk “didn’t“, vèb ki suiv li a dwe rete nan fòm baz li (Infinitive without to)
.
- Eksplikasyon : Se “didn’t” an ki deja montre nou se nan pase nou ye. Nou pa ka mete de mak pase (didn’t + understood se yon fot).
- Teknik : Depi ou wè “didn’t”, chwazi vèb ki pi senp lan, san “-ed”, san chanjman.
- Lòt opsyon yo :
- Understood t ap bon si fraz la te pozitif (I understood you).
- Understands se pou prezan.
(Sous: EXAM, Juillet 2020)
#78. My friend and I __________ 15 years old
- Règle la (Age in English) : Nan lang Anglè, nou pa itilize vèb “to have” (genyen) pou laj. Nou itilize vèb “to be” (être).
- Eksplikasyon : Menmsi an Kreyòl nou di “mwen gen 15 an”, an Anglè ou dwe di “I am 15″. Isit la, sijè a se “My friend and I” (ki vle di We/Nou), donk vèb to be a vin “are“.
- Teknik : Toujou tcheke si gen “years old” nan fraz la. Si se laj, se “am, is, are” pou w chèche.
- Lòt opsyon yo :
- A (have) se yon pyèj paske li sanble ak Kreyòl la, men li pa gramatikal an Anglè pou laj.
- C (am) t ap bon si se te “I” sèlman ki te sijè a.
- D (is) t ap bon si se te “My friend” sèlman.
(Sous:EXAM, Juillet 2012)
#79. What is the plural of “Foot”?
- Règle la : Se yon pliryèl iregilye kote “oo” a vin tounen “ee”.
- Eksplikasyon : Yon pye se “foot”, de pye se “feet“.
- Teknik : Menm jan ak tooth/teeth oswa goose/geese.
(Sous: EXAM, Juillet 2016)
#80. Dad hasn’t called me __________ three years.
- Règle la (Duration) : Nou sèvi ak “for” pou n pale de yon kantite tan (yon dire) ki pase.
- Teknik : Si gen yon chif (1, 2, 3…) ak yon inite tan (days, months, years), se “for” ki pou ale la.
- Definisyon :
- For = Kantite tan (ex: for 3 years).
- Since = Pwen kòmansman, yon dat (ex: since 2020, since Monday).
- Lòt opsyon yo :
- B (ago) toujou ale nan fen nèt nan yon fraz Simple Past (ex: He called 3 years ago). Li pa mache ak “hasn’t called”.
(Sous: EXAM, Juillet 2011)
#81. Bob and Billy are your neighbors, __________?
- Règle la (Question Tag) : Yon “Question Tag” se yon ti kesyon nou mete nan fen yon fraz pou konfimasyon. Règle la di : si fraz la pozitif (+), tag la dwe negatif (-).
- Eksplikasyon : Sijè a se “Bob and Billy” (ki vle di pwonon They). Vèb la se “are” (pozitif). Donk, nou bezwen fòm negatif “are” la ki se “aren’t” + pwonon an.
- Teknik : Toujou gade vèb ki nan kòmansman an. Si se “are”, tag la dwe “aren’t”. Si se te “aren’t”, tag la t ap “are”.
- Lòt opsyon yo :
- A (Are they) pa bon paske li pozitif tankou fraz la.
- C (Will they) se pou futur.
- D (don’t they) se si vèb la te yon vèb aksyon (tankou play oswa live), pa vèb “to be”.
(Sous: EXAM, Juillet 2014)
#82. The box is light. There is __________ in it.
- Teknik (Contextual Clue) : Fraz la di “The box is light” (Bwat la lejè). Si yon bwat lejè, sa vle di li pa gen anyen ladan l.
- Eksplikasyon : “There is nothing in it” vle di “Pa gen anyen ladan l”. Sa eksplike poukisa li lejè.
- Lòt opsyon yo :
- A (something) t ap vle di gen yon bagay ladan l, bwat la t ap gen pwa.
- C (anything) pa ka ale la paske fraz la pa ni negatif ni yon kesyon.
(Sous: EXAM, Juillet 2021)
#83. Give a suffix to the word: Interest.
- Definisyon : Yon “suffix” se yon moso mo nou mete nan fen yon lòt pou n fè yon nouvo mo (souvan yon adjèktif).
- Eksplikasyon : Lè nou ajoute “-ing” nan “interest”, li vin tounen yon adjèktif: “Interesting” (enteresan).
- Teknik : “-ing” ak “-ed” se de sifiks ki trè kouran pou kreye adjèktif apati de vèb oswa non.
- Lòt opsyon yo :
- Disinterest ak Uninterest sèvi ak “prefixes” (devan mo a), se pa “suffixes” (dèyè mo a) yo ye.
(Sous: EXAM, Juillet 2012)
#84. We __________ TV now. (to watch)
- Teknik (Time Marker) : Mo “now” KI VLE DI (kounye a) endike n ap sèvi ak Present Continuous.
- Eksplikasyon : Pou “We” (Nou), nou sèvi ak “are” + vèb la ak “-ing“.
- Lòt opsyon yo :
- B (watch) se pou bagay ki ou fè chak jou tankou yon abitid (every day).
- C (watched) se TAN pasew se pou yè.




